Die Improvisation

die Improvisation„Najväčším plodom štúdia a plným úspechom práce je schopnosť improvizovať.“ Marcus Fabius Quintilianus (Tento článok som napísal pre časopis Dobrá škola – 5. ročník, 8. číslo)

Už v starom Ríme vedeli, že ak sa študent učil dostatočne dlho a počas štúdia nadobudol potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, najlepšie urobí, keď sám seba začne čo najviac skúšať v nenacvičených situáciách. Pomáha to najmä pri zvyšovaní dôvery v seba samého a spomenuté vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Pripravil som teda podmienky pre improvizáciu v rámci maturitných konverzácií z nemeckého jazyka, aby som študentom pomohol aspoň trochu zvýšiť ich sebadôveru v rozprávaní po nemecky.

Skoro ako maturita

Štvrtinu času maturitnej odpovede, čo je 5 minút, venuje každý maturant situácii z reálneho života. Prečíta si jednoduchý scenár, v ktorom mu je pridelená úloha a po príprave sa zhostí svojej roly. S maturitnou komisiou, čiže s tromi učiteľmi, celú scénku zahrá. Často sa v scénke vyžaduje pomerne komplexné uvažovanie, ktoré ešte k tomu za pochodu môže zmeniť ktorýkoľvek člen komisie, aby bol študent čo najlepšie preskúšaný. To všetko v cudzej reči.

A preto si aj ja na konverzáciách pre maturantov vymýšľam krátke scenáre k maturitným témam. Študenti majú päť minút na prečítanie a priradenie rolí – kto bude koho hrať – a ďalších päť minút na prezentáciu scénky. Za prvých päť minút majú všetci šancu prečítať a pochopiť, čo od nich v scénke vlastne chcem a niekedy si ešte stihnú rozdeliť roly. Ale rozhodne nestihnú nič nacvičiť. No a tu prichádza na scénu improvizácia.

Čím viac chýb, tým lepšie

Je mi jedno, ako sa rozdelia do skupín, je mi jedno, kto bude čo hrať. Dokonca sa zvyknem pýtať, ktorá skupina chce ísť prvá. Spravidla sa okamžite ozvú tí, ktorí by ešte potrebovali nejaký čas na doladenie. Presne tým dám ihneď priestor ako prvým. Áno, improvizácia je tvrdá, ale dobrá škola.

Pripomínam, že čím viac chýb, tým lepšie. O chybách sa totiž spoločne rozprávame na záver. Neverili by ste, ako ich trápi, keď niečo skupine pokazili a ako to hneď chcú napraviť. Som presvedčený, že na vlastných chybách sa učíme najlepšie, pretože sme si ich prežili. Vieme, aké je to nepríjemné a už ten pocit nechceme zažiť. To je vnútorná motivácia ako lusk!

Čo a prečo?

Potom si spoločne položíme dve základné otázky: 1. Čo a prečo sa vám páčilo? 2. Čo a prečo by ste urobili inak? Samozrejme, všetko po nemecky. Odpovede samy osebe nie sú až tak veľmi dôležité. Oveľa viac si cením, ak vznikne diskusia, do ktorej sa zapojí čo najviac študentov. Vyjadrujú vlastné názory, polemizujú s tými druhými a nakoniec spoločne prídeme k bodu, keď sa väčšina z nás na niečom zhodne. Do debaty ako učiteľ zasahujem iba vtedy, keď to viazne, alebo keď sa to uberá úplne mimo témy.

Po skončení dvojhodinovky mi študenti ďakujú a ja ďakujem im. Skvelý pocit!

(Tento článok som napísal pre časopis Dobrá škola – 5. ročník, 8. číslo)

Ešte sme s 3 študentami, ktorí navštevujú konverzáciu, natočili video, v ktorom sme sa rozprávali o tom, prečo by si budúcoroční maturanti mali vybrať konverzáciu z nemeckého jazyka. Vyše 40-minútový rozhovor som zostrihal do 2 minút, aby video mohlo byť použité aj pri prezentácii seminárov:

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *