Včera som sa stretol s kolegami rôznej vekovej skupiny, ale vekový rozdiel som necítil. Lebo nás spájali v zásade rovnaké názory. Je to príjemný pocit, diskutovať s takou partou. O tomto sme rozprávali:
Hovorili sme o deťoch (nie o žiakoch), pretože o ne predovšetkým v rámci výchovy a vzdelávania v škole ide. Darmo sa budeme baviť o tom, či máme hodnotiť čísielkami (to sú známky) alebo slovne, ak nebudeme pozerať na potreby detí. Musíme si v prvom rade klásť otázku, či to, čo zamýšľame, bude v ich prospech. Najlepšie to asi vedia v školách ako je Summerhill. Zároveň však nemôžeme ignorovať fakt, že dobré známky na niektoré vysoké školy jednoducho sú potrebné.
V prvom rade som človek a snažím sa tak vnímať aj deti. To znamená, že keď sa na začiatku hodiny príde ospravedlniť chalan, že by lepšie napísal písomku na budúcu hodinu s odôvodnením, že sa to nestihol naučiť, tak mu dám šancu na tú druhú hodinu. Dosiahne lepší výsledok, sám sa z toho teší a určite začne chodiť na moje hodiny (takmer?) bez stresu. A zrejme ma bude mať aj celkom rád, takže bude ochotnejší učiť sa odo mňa.
Vlastne to je to, čo mi v našich školách celkovo chýba. Je to ľudskosť, ktorou si deti (ale aj ostatných ľudí) nakloníme, vytvoríme pohodovú atmosféru a celý proces výchovy a učenia pôjde príjemnejšie pre všetky strany. To je po celom svete v praxi odskúšaný fakt, ktorý skôr či neskôr zaberá na (takmer?) všetkých ľudí.
Aj preto si cením, že sme sa nestretli iba učitelia, ale prišli aj decká z Hodžovho gymnázia. Tiež sa občas vyjadrili a najviac ma dostali, keď hovorili o štrajku učiteľov. Keď im učiteľka so slzami v očiach rozprávala o štrajku, začali niektorí vnímať nás učiteľov ako reálnych ľudí, ktorí majú svoje životy aj mimo školy a tiež fungujú s porovnateľnými radosťami a starosťami.
Samozrejme sme za tie 2,5 hodiny stihli prediskutovať ešte oveľa viac tém, ale vďaka tým spomenutým sa mi potvrdilo, že som pre mňa v správnej spoločnosti.
Ďakujem vám, vážení kolegovia a decká – maturanti. Musíme to čo najskôr zopakovať. 🙂
Vyjadrite váš názor v komentári…