Pri učení niečoho nového skôr či neskôr narazíme na pochybnosti typu „ja to nedokážem“ alebo „do čoho som sa to zase namočil“. Alebo to preháňame a začne nás bolieť hlava/chrbát/oči, nedokážeme sa sústrediť. Na začiatku to bola sranda, teraz už iba musím… Mám to tak ja, moji študenti a vlastne všetci ľudia. Čo s tým?
Nechce sa vám čítať? Nemáte teraz čas? Šetríte si zrak? Tento článok si môžete kedykoľvek vypočuť ako zdarma dostupný podcast na Spotify, na iPhone, na Stitcher, na Tunein, na Podmaze, na Androide alebo priamo tu:
Keď pochybnosti a bolesti prídu (a buďte si istí, že prídu), mám otestované na sebe aj na študentoch, že pomáha toto (jednotlivo alebo v kombinácii):
1. Vzduch, voda, pohyb
Keďže ako lektor IT v kurze učím úvod do IT a programovania, často sám na sebe sledujem, že ma zrazu začne bolieť hlava a/alebo sa nedokážem sústrediť. Vtedy sa postavím, aspoň trochu sa poprechádzam, poriadne vyvetrám a napijem sa čistej vody. Oddýchnu si oči a vlastne celé telo. Toto zaberá väčšinou okamžite.
Čerstvý vzduch robí divy a jeho nedostatok môže zapríčiniť aj bolesť hlavy a slabú až žiadnu sústredenosť. Pritom nie je nič jednoduchšie ako dokorán otvoriť okno a nárazovo vyvetrať v priebehu 5 minút.
K tekutinám ešte treba doplniť, že rovnako dôležitá je aj pravidelná a zdravá strava. Hlavne ak máte sedavú prácu, nie je dobrý nápad vyjedať a popíjať sladkosti. Ale k tejto téme radšej dávam slovo odborníkovi.
Pravidelnosť naše telo má rado pri strave a tiež pri pohybe. Ak ma bolí chrbát, je jasné, že si sedením pred monitorom iba viac škodím. Hodinka v posilke 2 – 3 krát do týždňa nezaberie veľa času, no keď sa bolesti chrbta postupne stratia, je to na nezaplatenie. Radosť žiť! 😉
2. Porovnávajte sa iba sami so sebou
Keďže sa chcem naučiť niečo nové ja, je dôležité, aby som vedel, či robím pokroky ja voči sebe. Nie je teda podstatné, či som lepší ako niekto iný, ale či som za zlepšil oproti sebe v čase. Príklad: Pred týždňom som netušil, ako si kúpiť pre mňa vhodný počítač a aký pre mňa vhodný softvér doň nainštalovať, no dnes to už viem. To je jasný pokrok, z ktorého mám konkrétny úžitok, preto mám dôvod na radosť. A radosť so samého seba je veľmi dobrý pocit, či už ste narcis väčší alebo menší. 😉
3. Praktické využitie odstráni pochybnosti
Môžete vetrať, piť, jesť, hýbať sa a porovnávať seba so sebou koľko chcete, určite sa však časom dostavia pochybnosti. Budete pochybovať o všetkom: Či ste si vybrali ten správny smer. Či sa na ten smer práve vy hodíte. Či máte všetko potrebné vybavenie. Či by nebolo lepšie, keby ste robili niečo iné. Či by ste nemali študovať viac. No proste pochybnosti podobného charakteru…
Takéto všeobecné pochybovačné otázky sú prirodzené. Prídu vtedy, keď sa dostanete do bodu, v ktorom máte príliš veľa informácií, no ešte ste ich nestihli použiť v praxi. Informácie totiž začínajú dávať zmysel až vtedy, keď vďaka nim dokážeme vytvoriť niečo užitočné. Hľadajte teda možnosti, ako vytvoriť niečo praktické, čo zrýchli a zjednoduší prácu. Príklad: Viem, ako sa v príkazovom riadku kopírujú súbory z jedného priečinka do druhého. Vyzerá to super, no zatiaľ som nenašiel pre mňa praktické využitie. Zrazu sa pozriem do priečinka, kam sa mi ukladajú súbory sťahované z internetu. Je tam hrozne veľa súborov najrôznejších druhov a ručné triedenie by mi trvalo hodiny. Proste ukrutná dlhotrvajúca nuda. Predstavte si tú radosť, keď zistíte, že hodiny trvajúcu nudu dokážete vďaka 5 riadkom kódu zmeniť na jediné kliknutie myši a v priebehu pár sekúnd za vás všetky súbory potriedi počítač. Pocit neopísateľnej radosti ste zažili vďaka tomu, že ste našli uplatnenie informácií tam, kde to bolo najviac potrebné. Pomohli ste sebe a možno aj ostatným okolo vás. Však je to parádny pocit? 😉
4. Vytvorte si súkromnú Wikipédiu
Žijeme v dobe ľahko a rýchlo dostupných informácií. Môže sa teda ľahko stať, že vás silný prúd informácií prevalcuje a naozaj dôležité informácie zabudnete ešte skôr, ako ich budete schopní prakticky využiť.
Na postupné vnesenie systému do chaotických poznámok perfektne poslúži bezplatný program Zim. Vďaka nemu si z heslovitých krátkych poznámok postupne vytvoríte celú knihu. Budete sa v nej vedieť ľahko a rýchlo orientovať. Ktorékoľvek miesto v knihe okamžite upravíte a doplníte tak, aby bolo ešte ľahšie pochopiteľné. Odteraz vám už nikdy neunikne žiadna dôležitá informácia. Všetko bude pekne do všetkého zapadať. Doslova vlastná Wikipédia! Čistá krása! 😉
(Pokročilejším dávam do pozornosti DokuWiki. Ide v podstate o online verziu vyššie spomínaného programu Zim, ktorú si môžete jednoducho spojazdniť na vlastnom hostingu dokonca aj bez databázového systému.)
5. Chybi sú dobre, ropte ich, je to sramda 😉
Môžete mať k dispozícii dokonalé poznámky, zdravo žiť a venovať sa vám bude vychýrený učiteľ, no aj tak nebudete schopní preniknúť do podstaty veci. Prečo? Pretože chýba ešte jedna podstatná zložka: Sloboda robiť chyby a učiť sa z nich.
Dokonca zámerne robenie chýb je znakom hravosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou slobody v učení. Predstavte si dieťa, ktoré sa zámerne rozhodne napchať trojuholníkovú kocku do štvorcového otvoru. Dopredu vie, že to asi nebude fungovať. Nakoniec ale zistí, že keď trojuholníkovú kocku trochu pootočí, zrazu do štvorcového otvoru zapadne. Neočakávané zistenie, ktoré odhalí úžasné nové súvislosti a možnosti bádania! A tá radosť! 😉
A nám dospelákom čo bráni robiť chyby zámerne? 😉 Jasné, že nie na diaľnici pri šoférovaní… Ale čo tak spontánne skúsiť zmeniť recept podľa seba aspoň v jednej ingrediencii? Alebo, čo keby som pozmenil v kóde jedno slovko a skúsil, ako (ne)bude fungovať? Systémom „pokus – omyl“ sa veľakrát naučíme viac, ako by sme na začiatku čakali a možno iba z hravosti odhalíme také spojitosti, ktoré by sme inak nezbadali… A tá radosť! 😉
6. Učte, čo ste sa naučili
Získané informácie, zručnosti a skúsenosti sú fajn, pretože vďaka nim môžete pomôcť sebe – napr. zbavíte sa nudnej práce a ešte vám za to aj zaplatia (v práci/podnikaní). Môžete pomôcť iným – napr. zbavíte ich nudnej práce (a ešte vám to aj zaplatia). A vyžiadajte si spätnú väzbu – tá posúva míľovými krokmi. 😉
Ale nie je lepšieho pocitu, keď pomôžete tak, že si ostatní budú vedieť pomôcť sami. A ešte lepší pocit získate, keď vaši študenti budú učiť svojich študentov. Ba možno s vašim študentom (neskôr) nadviažete spoluprácu a stanete sa kolegami či spoluzakladateľmi biznisu. Jedna veľká šťastná reťazovka… 😉
Konkrétny príklad, ako učiť, čo ste sa naučili: Obľúbená forma samoštúdia sú online videá na Youtube. Povedzme, že ste vďaka krátkemu videjku pochopili dovtedy pre vás zložitú tému. Video je anglicky a aby ho pochopilo čo najviac Slovákov, vytvoríte k nemu slovenské titulky pomocou online služby Amara. Do hodinky titulky máte hotové, ešte lepšie porozumiete videu a zároveň pomôžete Slovákom menej znalým angličtiny. A ešte aj na titulkovaní môžete spolupracovať… 😉
Čo pomáha vám?
Iste máte vlastné postupy, vďaka ktorým si navraciate do učenia nových vecí radosť napriek pochybovaniu a bolestiam. Podeľte sa o ne v komentároch. Pomôžete tak ostatným. Ďakujem. 🙂
Vyjadrite váš názor v komentári…