Estévéčka od 12. 04. 2012 každý štvrtok o 21:00 vysiela nebulvárne doku-reality zo školského prostredia. Autori tvrdia, že ide o „príbeh, ktorý navždy zmení váš pohľad na školu“. Je to adaptácia „úspešného švédskeho formátu Class of…“. Na adrese azet.sk/trieda9.a sa dozviete viac informácií. Mne sa jeho prvá časť veľmi páčila, a preto som sa rozhodol, že vyspovedám matikára Miloša Bélika – jedného z piatich nových učiteľov.
Ja: Ty s tvojimi štyrmi kolegami ste nahradili päť učiteľov základnej školy v Halíči, aby ste skúsili triedu 9.A od januára za tri mesiace motivovať k lepším výsledkom. Všetci máte môj obdiv, pretože ste sa odvážili postaviť pred odbornú aj laickú verejnosť s otvorenými hodinami na celé tri mesiace. V čom je podľa teba prínos tohto projektu pre žiakov, učiteľov a rodičov?
Miloš: Otvoriť diskusiu, nechať nahliadnuť kohokoľvek do diania v škole i mimo nej. Konečne sprístupniť túto tabu inštitúciu. Nechať rozprávať deti, rodičov, učiteľov o sebe, o pocitoch, o škole, o všetkom. Ukázať dobrovoľne, v čom je asi problém školstva.
Ja: Poznáš sa s tými novými učiteľmi, alebo si sa s nimi pri natáčaní stretol prvýkrát?
Miloš: Nepoznal som sa s nikým. Ale musím povedať, že som rád za každého, nielen pedagóga, s ktorým som sa počas natáčania zoznámil. Stretli sa tu fajn ľudia, ktorí to, čo robia, nerobia pre peniaze, ale… hehe, veď sú učitelia.
Ja: Ako vás „nových“ zaradili do učiteľského zboru? Stretávali ste sa medzi sebou a s ostatnými učiteľmi, alebo si len prišiel, odučil a bodka?
Miloš: Na škole v Haliči fungujú učitelia v zborovni, takže ku kontaktu prišlo hneď od začiatku. Bolo cítiť akú-takú bariéru, oni ani my sme nevedeli, čo čakať, ale myslím, že sme si k sebe našli cestu bez problémov. Ja osobne som veľmi rád sedával s „domácimi“, veľmi príjemní ľudia. Myslím, že kopec z nich môžem považovať za kamarátov.
Ja: Hlavne matika bola predmetom, kvôli ktorému sa trieda 9.A rozhodla ísť do tohto projektu. Ako to ako matikár vnímaš?
Miloš: Ako klasiku. Na ktorejkoľvek škole je problém práve s „mojím“ predmetom (česť výnimkám). Aj preto som zobral túto výzvu, nech sa konečne dozvieme, v čom to je.
Ja: Neformálny prístup k žiakom je tiež môjmu srdcu blízky. Ako sa ti v triede 9.A osvedčil?
Miloš: Prvé reakcie typu: „To je haluz učiteľ!“ sa rozplynuli po prvých písomkách. V tejto triede bol problém aj v tom, že o matematiku nebol záujem a šiel z nej strach. Možno aj preto „ktosi“ vybral človeka môjho typu. Mne tento prístup zatiaľ len pomohol, verím, že aj deťom.
Ja: Mal si možnosť byť so žiakmi aj mimo kamier? Predpokladám, že bez natáčania je to iné. V čom?
Miloš: Nuž, pravdupovediac, takých situácií mimo kamier bolo málo. Kamkoľvek sme sa pohli, minimálne jedna kamera bola s nami. Ale po čase to človek prestane vnímať a baví sa „normálne“. Tieto deti v Haliči sú vážne fajn, ale určite sa na tom podieľajú všadeprítomné kamery.
Ja: Tí „nahradení“ učitelia sa v prvej časti neukázali. V rámci vyváženosti ma zaujíma, či nechceli oni, alebo im to nebolo umožnené zo strany tvorcov projektu.
Miloš: Na toto nie som kompetentný odpovedať. Sám som zvedavý, či sa ukážu.
Ja: Do akej miery hodiny prebiehali autenticky? Museli ste niektoré situácie opakovať kvôli kamere, alebo autori všetko nechali plynúť prirodzene?
Miloš: Moja podmienka (a myslím, že aj celá myšlienka tohto projektu) bola, aby sa do ničoho nezasahovalo. To, čo sa tam odohrávalo, bolo ako v každej inej škole. Nič sa nehralo, nič sa nevnucovalo, nič sa neopakovalo. Braňo Špaček sám dozeral na autenticitu, čo sa už len začalo podobať na hranie, ho nezaujímalo.
Ja: Ďakujem za rozhovor. Na adrese azet.sk/trieda9.a/ucitelia.php som ti dal jednotku, tak keď sa staneš známym a bohatým, mysli, prosím, na to… 😉
Miloš: Verím, že to platí i opačne. 🙂
Vyjadrite váš názor v komentári…