Vždy, keď niekto ďakuje dobrým učiteľom za kvalitné vyučovanie, za profesionálny a ľudský prístup alebo za cenné rady do života, ja si spomeniem na tých učiteľov, podľa ktorých by som sa v živote nikdy nechcel riadiť. (Tento príspevok som napísal pre časopis Dobrá škola – 6. ročník, 3. číslo)
Iba nedávno som si uvedomil prečo. Nie je to z pomsty a nechcem im to vrátiť v tejto spomienke. Je to inak.
Nepamätám si, že by sa počas môjho predškolského detstva ku mne niekto správal zle, že by ma niekto bil, nadával mi, alebo ma inak ponižoval. A tu zrazu bum! Vidím a počujem, ako učiteľka na základnej škole pred tabuľou kričí na spolužiačku, kým sa nerozplače. Potom ju znechutená posadí s päťkou, aby sa „vyrevala” v lavici a nerušila ostatných, ktorí sa chcú učiť.
Stredoškolský učiteľ prikáže, aby sme si vytiahli papiere a napísali na ne svoje meno a priezvisko. Chvíľu počkal, aby sa uistil, že to všetci stihli, a potom povedal, nech si papiere znova odložíme. Nazýval to šoková terapia a s obľubou nás takto liečil pomerne často.
Iste, mám aj pozitívne zážitky a spoznal som veľa kvalitných pedagógov. Od nich som jednoducho len prebral niektoré črty správania či postupy učenia, proste to, čo sa mi najviac zapáčilo.
No až správanie tých „zlých” učiteľov ma donútilo zamyslieť sa, prečo sa ľudia v istých situáciách správajú rôzne. Teraz určite viem, že nechcem na svojich žiakov kričať, nechcem im dávať nezmyselné úlohy a chcem sa k nim správať férovo.
Takže ďakujem všetkým tým kvalitným učiteľom, čo ma učili, ale rovnako ďakujem aj tým, ktorí ma donútili rozmýšľať o naozaj dôležitých otázkach v živote každého človeka.
(Tento príspevok som napísal pre časopis Dobrá škola – 6. ročník, 3. číslo)
Ilustračný obrázok: pixabay.com
Jedna odpoveď na “O dobrých a zlých učiteľoch”
Prečítaj si e – knihu od J.M.Kuruc Konštruktivizmus vo výchove a vzdelávaní pre každého dostaneš ju v Martinuse za 4 eurá